o
intuitívna pedagogika
- tá troška, čo o nej viem
Organizačné veci k semináru v Bratislave:
o
vyzbierané peniaze a iná podpora
o
úprava a doplnenie údajov
o
záväzná
prihláška (prosíme odoslať najneskôr do
14. marca 2008)
o
pozvánka
na tlač s atuálnymi informáciami (nové)
o
priatelia intuitívnej pedagogiky na Slovensku
o
kontakt
-
- - - - - - - - -
Už vyše troch desaťročí sú v škole Solvik v Järne (Švédsko) rozpracovávané
základy „intuitívnej pedagogiky". Školenie zmyslovej pozornosti
vyrastajúce z pohybu, hudby a improvizácie, a s tým súvisiace
učebné metódy, predovšetkým pre mladé dieťa, sa opierajú o prácu Pära Ahlboma
(Pär Ahlbom, švédsky učiteľ a hudobník, zakladateľ „pohyblivej
triedy", ročník 1932).
Pär Ahlbom so svojím tímom vedie už desať rokov kurzy intuitívnej pedagogiky
v Nemecku /i Švédsku/, ako aj trojročné, dlhodobé školenie
intuitívnej pedagogiky (teraz už druhé v poradí), ktoré prebieha toho času
vo Freiburgu. Pod vplyvom rozhodnutia pozvať Pära na Slovensko som sa
s priateľmi zúčastnila jedného z týchto kurzov v Nemecku
(Freiburg), kde sme boli prizvaní k vyššie spomínanému trojročnému
školeniu.
Samotný Pär Ahlbom o intuitívnej pedagogike píše:
„Ak môže byť pravda myslená ako činnosť, presvitá (tu) pravý význam intuície. Nie je tu teda myslené niečo neurčité, bezplánovité alebo bezkoncepčné, ale skôr niečo, v čom môže byť koncept a plán múdro zahalený. V rozhodujúcich okamihoch nepomáhajú bezprostredne plány a koncepty dostatočne. Pozornosť a pohyblivosť učiteľa môžu vstúpiť do takej vzájomnej súhry, že je možné stále ekonomickejšie a tvorivejšie konať – a to aj v ťažkých a prekvapujúcich situáciách.
Ak je zažívaná táto ekonomická kreativita ako v sebe/vo mne spočívajúca, potom prestáva väčšinou len málo vedomý strach pred nepredvídateľným. Tým prestáva aj naliehavé prilipnutie na tom, čo máme pripravené. Takto vznikajúca nezávislosť premieňa koncept a plán vo vnútorné oblasti podobné krajine, ktoré sa teraz môžu stať prostredím pre pedagogické konania, ktoré – aj keď sú nečakané – predsa sú súladné /„sedia"/.
Intuitívne schopnosti v tomto zmysle v zásade nezávisia od nadania, ale môžeme ich získať my všetci cvičením.
R. Steiner raz povedal približne toto: »Áno, je to správne, ale neladí to /nesedí to/.« V intuitívnej pedagogike je súladnosť /„že to sedí"/ rozhodujúca. Vo všetkom cvičení, práci, teda vo všetkom konaní vôbec a tiež v prírodných procesoch, ak sú zdravé, je toto tečúce, dobrovoľné prúdenie alebo rast, v ktorom je obsiahnutá úplne iná kvalita ako v takzvanom správnom, normálnom alebo inak bežne dostatočnom. Každopádne je možné presiahnuť toto normálne a správne, a až potom začína to podstatné/bytostné. Slová môžu popísať procesy, ale nie vždy ich môžu spraviť zažiteľnými.
Tu povedané chce poukázať na niečo, čo je vždy a všade tu, a ľahko je prehliadané."
Intuitívna pedagogika - tá troška, čo o nej
viem
Ako to začalo
(príbeh, ktorý sme si vypočuli od učiteľky na Solvik škele Merete, ktorú Pär oslovil úplne na začiatku):
Pär Ahlbom so zopár priateľmi vo veku 25-35 rokov sa rozhodli založiť novú
školu. Spomínali na svoje detstvo a zistili, že akokoľvek dobrých rodičov i
učiteľov mali, boli - z ich detského pohľadu - len "hlúpi
dospelí". A tak sa začali hrávať. Naplno. Niekoľko hodín denne. Slepá
baba, naháňačky, pár hodín v tmavej miestnosti - stašenie sa navzájom...
"Ako malé deti..." Že vraj to bolo veľa srandy. A Pär sa nedal
zastaviť - stále vymýšľal nové hry. Takto sa hrávali viac ako rok, každé
poobedie. A potom založili školu. So zámerom - byť s deťmi bez akéhokoľvek
nátlaku či násila...
Vôbec to nebolo jednoduché. Stále sa i za chodu radili - ako to kto robí, čo
sa mu darí/nedarí, ako robí to či ono, ako zvláda to či ono... Po škole
niekoľko hodín každý deň spolu rozprávali, a potom takmer do rána na
telefóne... Stálo to a stojí to mnoho práce na sebe, lebo reakcie na náročné
situáce bez použitia moci nad dieťaťom - to nás nikto neučil... Na mnohé prišli
sami, mnohé i pokazili. Veľmi im pomohlo, keď sa k nim - aspo§ konzultačne -
pred desiatimi rokmi pridala Iris Johannson, autistka a psychologička, ktorá
mnohé z toho, o čo sa snažili dala do pojmov (na Slovensko príde v auguste
2008).
(Ja sama som sa o Pärovi Ahlbomovi a o tom, čo robí,
dozvedela ako prvé približne nasledovné):
Pär Ahlbom je vo Švédsku známy predovšetkým ako skladateľ; jeho rozhodnutie stať
sa waldorfským učiteľom pokladalo mnoho Švédov za „stratu Pära pre
Švédsko". Tak, ako toto jeho rozhodnutie je však nevšedný i jeho
odvážny prístup k mladým deťom a ich vyučovaniu. Sám seba pokladá za
učiaceho sa; jeho dôvera v múdrosť ukrytú v človeku je až
neuveriteľná. – Deti prídu do školy, a keď ich rozhovory a ruch
utíchnu, začína vyučovanie... Pevný čas nie je stanovený. Prvé štyri roky sa
učia hlavne zmyslovej pozornosti. Veľa dotykových hier takmer úplne vykorenilo
alergie zo Solvik- školy, čo už potvrdzujú i dlhodobé výskumy. Schopnosť
vyvinutej intuície, cítenia vôľového prúdu prítomného v skupine
a dôvera v neho, rozlišovanie toho, čo „sedí" a čo, hoci je
správne, neladí, zmyslová pozornosť, ktorá dovoľuje chytiť oštep za letu, či
schopnosť prekonať strach /keď napr. padáme dozadu/... to sú príkladmo
schopnosti, ktoré si cvičia deti v nižších ročníkoch školy Solvik,
a ktoré ich učitelia považujú za dôležitejšie pre život než rozvíjanie
pamäte a opakovanie faktov. Tie sa potom deti veľmi rýchlo naučia
v posledných ročníkoch školy...
Keď som sa na jednom kurze pýtala, ako mám "cvičiť" intuitívnu pedagogiku, Pär mi povedal približne toto:
Hraj sa! Stále dokola. A pozoruj, čo sa deje.
Jedna vec je senzácia, čosi veľké. Ty si vyber čosi malé, malý rozdiel, malý rozsah, nič veľké - a to pozoruj...
Pär Ahlbom sám vynašiel mnoho hier.
Jeho hry nie sú súťaživé. Skôr dávajú možnosť "prúdiť". Veľmi často majú vlastnosť, že dávajú možnosť uvidieť, že je rozdiel niečomu v hlave rozumieť, a iné to robiť. A aj v rámci toho robenia že je rozdiel vedieť to robiť "správne" a robiť to tak, že to "sedí" - že to prúdi. A nejde o to, čo je dobré. Ide o to, že je zaujímavé, že sa to dá vidieť...
A samozrejme /aspoň z vlastnej skúsenosti/ - je zaujímavé zažívať sám seba uprostred týchto hier - a potom uprostred ich "prúdu".
Tieto hry umožňujú to, čo už vyššie spomínaná autistická psychologička Iris Johansson nazýva "primárne". Primárne je to, čo je, keď nie je nič iné; je to to, čo vládne, keď nevládne nič iné... (Zopár myšlienok Iris sem neskôr ešte doplním vzhľadom na jej pripravovanú návštevu na Slovensku).
Život je i podľa humanistických psychológov skôr proces než stav. V tomto zmysle sú hry Pära Ahlboma približujúce nás k tomu, čím je náš život, keď mu nevládne nič iné; čím je taký aký je.
Katarína Králiková
-
- - -
alebo kuchárku, teda človeka, ktorý rád varí, ktorý by nám pomohol/a navariť 10-40 nemäsitých jedál v prípade, že sa prihlási toľko účastníkov, koľko predpokladáme a všetci budú mať záujem o spoločnú stravu.
Jednu ochotnú kuchárku (vynikajúcu - tým, ako ju to baví) už máme sľúbenú, ale ak nás bude veľa, bude potrebovať posilu.
V prípade záujmu sa obráťte prosím na K. Králikovú (spojenia viď leták)
Príspevok potrebný na uskutočnenie tohto stretnutia je znížený na 2000 sk na osobu.
V prípade, že máte ťažkosť so zaplatením aj tejto zníženej sumy, obráťte sa
prosím osobne na usporiadateľov. Osobná dohoda je možná. Boli by sme neradi, ak
by len peniaze zabránili Vašej účasti.
Naopak, ak môžete prispieť viac, pomôže nám to.
Taktiež prijímame podporu od tých, ktorí nemôžu alebo nechcú prísť. Robíme
pokus, akú silu môže mať už i 1 Sk.
Pre prípad záujmu podporiť nás posledným spôsobom uvádzame,
že na vkladnú knižku s číslom 2111124451/1100 v Tatra Banke sa dajú
prevádzať peniaze i prevodom; nie však zo zahraničia, i vložiť priamo.
Príspevky na seminár budeme vyberať priamo na mieste v stredu večer, príp. po
príchode účastníkov na seminár (tí, ktorí prídu neskôr).
Samotné náklady na tento seminár sú pomerne vysoké, a odstupňované
veľkodušnosťou Pära a "strážcu jeho kalendára" Marcusa, ktorí samotný
príspevok na Pärovo živobytie i cestu upravili vo viacerých variantoch podľa
toho, koľkí účastníci na toto bratislavské stretnutie prídu a koľko peňazí sa
vyzbiera. Takže v prvom rade budú peniaze použité na skutočné
výdavky týkajúce sa tohto stretnutia (ide o cca 50-70 tisíc Sk).
Peniaze, ktoré by sa v prípade zvýšenej nezištne podpory vyzbierali
na vkladnej knižke "navyše" - t.j. vyzbieralo by sa ešte
viac, než sú všetky potreby a výdavky súvisiace s uskutočním tohto
konkrétneho seminára - by boli použité na podporu ciest na školenie
intuitívnej pedagogiky, ktoré bude trvať ešte 1,5 roka a ktoré sa uskutočňuje
vo Freiburgu. Zúčastňuje sa ho skupina ľudí, ktorá bola k tomuto školeniu
prizvaná, a ktorá by rada to, čo sa tam naučí, doniesla na Slovensko a
sprostredkovala to tu – každý jej člen zvlášť a inde – ďalším ľuďom. (Ku skupine
študujúcej intuitívnu pedagogiku viď nižšie).
Ďalšia možnosť, ako sa dá znížiť časť príspevku na seminár, prispieť naň "navyše" alebo podporiť činnosti a podujatia spojené s intuitívnou pedagogikou na Slovensku, je možnosť prísť nám pomôcť vlastnými rukami pri príprave miesta, ktoré chceme venovať "intuitívnej pedagogike" v prírode - jej zažívaniu a rozvíjaniu (a približovaniu sa "tomu primárnemu" v nás a nachádzaniu spôsobov, ako to umožniť i deťom). Pokiaľ by ste mali záujem podporiť takéto miesto, alebo "Slobodné vzdelávacie stredisko", ktoré by sme z toho postupne radi rozvinuli, spojte sa prosím s Katarínou Králikovou. Pomôže nám i Váš prejavený záujem.
-
- - -
priatelia intuitívnej pedagogiky v Nemecku - odkaz:
http://www.intuitive-paedagogik.de/index.php?id=11,0,0,1,0,0
a kurzy intuitívnej
pedagogiky (najmä v Nemecku):
http://www.intuitive-paedagogik.de/index.php?id=12,0,0,1,0,0
-
- - - - -
Priatelia intuitívnej pedagogiky na Slovensku
Vďaka vôli pozvať Pära Ahlboma na Slovensko sme sa na jeseň 2007 zúčastnili na kurze s Pärom Ahlbomom a ďalšími učiteľmi zo Solvik školy vo Freiburgu (Nemecko). Bolo nás päť. Boli sme na ceste "za živou vodou" (navštívili sme okrem Pära i Sonett, Inštitút prúdenia i pána Lauterwassera), a každý z nás tam bol trochu z iných dôvodov a s trocha inými zámermi i očakávaniami. No intuitívna pedagogika Pära Ahlboma nás oslovila všetkých.
Okrem jednorazových kurzov intuitívnej pedagogiky, ktoré sa konajú v Nemecku už každoročne, sa na jeseň 2006 otvorilo trojročné školenie intuitívnej pedagogiky, ktoré už v čase našej cesty bolo, čo sa účastníkov týka, uzavreté. Napriek tomu sme sa odvážili spýtať sa, či by sme sa k nemu nemohli pridať. Po spoločnej porade sa usporiadatelia tejto "školy" zhodli, že veľmi radi príjmu takúto skupinu Slovákov. (Ťažko odhadnúť, čo ich v tom rozhodovaní ovplyvnilo... Žeby naše hudobné vystúpenie večer pred tým?J).
Každopádne tým, že každý z nás prikývol na priamo položenú otázku, či aj on chce byť účastníkom tohto trojročného školenia, sme sa stali skupinou, ktorá sa v jednom čase (spoločne) pre niečo rozhodla.
Radi by sme v tomto školení pokračovali; a radi by sme intuitívnu pedagogiku doniesli na Slovensko.
Čo sa týka motivácie (podnetov) a plánov (želanej budúcnosti), môžem hovoriť len za seba.
Raz som si zobrala zo slov Jörga Schrödera nasledovné (moje poňatie jeho slov): Keď prichádza dieťa na Zem, má v sebe imagináciu svojho života. Nosí ju v srdci ako túžbu niekam smerovať. - Chce niečo žiť, niečo uskutočňovať...a potrebuje na niečo nadviazať. Prichádza však do sveta, a nenachádza to, čo čakalo; nenachádza to, čo potrebuje ako základ pre svoju prácu. Pretože jeho imaginácia stavala na predpoklade, že tí, čo tu už žijú, si napĺňajú svoju imagináciu, obraz SVOJHO života. Lenže oni častokrát nemali silu, či odvahu uveriť jej... Takže ak chce dnes človek niečo uskutočniť, musí často začať tým, čo si niesol v duši človek o dve generácie starší, potom pokračovať tým, čo niesol niekto z predchádzajúcej generácie, a až potom môže začať robiť to, čo chcel vlastne robiť on sám... Avšak už samotné - i neskoršie - stretnutie s tým, čo človek mal stretnúť a nestretol, býva veľmi silné. A radostné.
Takže môj príbeh - toto som zažila, keď som počula o Pärovi Ahlbomovi. Vedela som, že takto by som túžila vyrastať, v takejto škole; a dokonca že potrebujem tento druh hier a pedagogiky, potrebujem ho zažiť - a až potom zistím, čo ďalej - tak za seba.
A rada by som to zároveň umožnila i viacerým: nech si (napr. spolu
so mnou, či inde) odžijú to, čo nezažili v detstve; nech zažijú už v detstve
to, čo na školách dnes ešte bežné nie je - tým, ktorí za tým nemôžu alebo
nechcú cestovať do Švédska či do Nemecka. Preto chcem založiť miesto tomu
venované.
Katarína Králiková
Katarína Králiková
tel: + 421 (0)904 212 734
mail: zivapiesen(zavináč)gmail.com