Takto vyzerá jeden zo základných manipulačných postupov pri masmediálnych útokoch proti waldorfskej pedagogike a antroposofii: jej protivníci najprv bagatelizujú jej neoddiskutovateľné klady a prínosy, a potom sa snažia od nich čím skôr odviesť pozornosť k jej "koreňom", odvolávajúc sa pritom na údajné bludy v jej základoch a poukazujúc na niektoré prvky "v pozadí", ktoré sa im, z pohľadu ich svetonázoru(!!!), zdajú byť pochybné alebo nezmyselné. Lenže už tu, v základoch svojej kritiky, sa dostávajú do priameho rozporu s kresťanským učením, pretože Ježiš hovorí jasne: „… nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie“ (Lk 6.43). Nenabáda nás, ako oní kritici, prehrabávať sa kdesi v zložitej sústave koreňov, ale upriamuje našu pozornosť na ovocie – teda práve na to, od čoho by kritici chceli našu pozornosť odvrátiť:

„Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.“ (Mt 7.17,18).

„Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí.“ (Mt 12.33).

„Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.“ (Lk 6.43,44). 

Je známou skutočnosťou, že súčasťou kresťanstva – a celkovo idealistického pohľadu na svet – je aj duchovné poznanie. Toto duchovné poznanie môže byť v niektorých svojich častiach pomerne zložité a ťažšie pochopiteľné – zvlášť pre svetsky a materialisticky zmýšľajúcich ľudí, navyše ak k nemu pristupujú nepripravení a/alebo majú voči tejto oblasti nejakú predpojatosť.

Svedčia o tom napr. Petrove vyjadrenia o Pavlovych listoch (v 2Pt 3.15,16): „… ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú…“ – a hlavne sú tu Ježišove slová: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.“ (Jn 16.12), a tiež: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.“ (Lk 8.10).

Zrejme práve pre túto zložitosť a náročnosť dáva Ježiš Kristus – najmä svojim nasledovníkom – návod, ako sa bezpečne orientovať, ako rozpoznať pravé, zdravé učenie aj bez nutnosti podrobne ho obsiahnuť a porozumieť všetkým jeho jemnostiam: „Poznáte ich po ovocí.“ (Mt 7.16).

Po ovocí… – to je práve to, čo by protivníci waldorfu aj antroposofie tak radi preskočili, vymazali, nevideli, a chceli by to zakryť aj ostatným – pretože nemôžu poprieť, že toto ovocie tu je a že je dobré. – Takže strom sa pozná po ovocí – a kritici – podľa ich vzťahu k tomu ovociu.

Uvedený Ježišov výrok je veľmi zvláštny aj z iného pohľadu – vyvádza totiž ľudí z neustáleho omylu hľadať istotu v príslušnosti "k tej správnej skupine". Veď mohol jednoducho povedať: „Spoznáte ich podľa príslušnosti k tej alebo tamtej cirkvi“ – ako sa ľudia odjakživa tak radi naťahujú medzi sebou. Ale On vysokým oblúkom preklenul tieto svetské spory aj kritériá – a hovorí jednoducho a jasne: „Poznáte ich po ovocí…“.

Ak sa teda niekto silou-mocou snaží odpútať pozornosť od ovocia, ale namiesto toho sa usiluje odviesť ju niekam inam, kamsi "ku koreňom", očividne sa dostáva do rozporu nielen so zdravým zmýšľaním, ale priamo aj s uvedeným Ježišovým výrokom, a tým aj s kresťanským učením. Preto prinajmenšom kresťania – všetkých konfesií – by mali byť ostražití, keď chcú kresťanstvo vymedzovať a zachraňovať ľudia, ktorí ho nepoznajú, a to až do tej miery, že argumentujú v príkrom rozpore s ním.

 

 

 

„Empirická veda mohla podľa Steinera už iba odhaliť to, čo predtým objavila jeho antropozofia.“ – vysmievajú sa autori článku s neskrývanou iróniou. Je však táto irónia namieste? Je opodstatnená? Skúsenosť dokazuje opak…

Za všetky uveďme aspoň niekoľko príkladov a začnime skutočne kardinálnym, keď prehliadanie poznatkov duchovnej vedy stálo daňových poplatníkov Európskej únie niekoľko miliard euro:

 

1.

BSE – najväčšia katastrofa v dejinách hovädzieho chovu.

 

V prednáškovom cykle „O zdraví a nemoci“ a tiež v tzv. „poľnohospodárskom cykle“ vysvetľoval Rudolf Steiner už pred sedemdesiatimi rokmi, ako jednotlivé duševné sily pôsobia v orgánoch pri trávení – rozdielne u rozličných zvierat, u bylinožravcov a u človeka. V 14. prednáške z 13. januára 1923 doslova hovorí: „A dôsledok toho, keby vôl žral priamo mäso, by bolo, že by sa mu vytvárali obrovské množstvá solí kyseliny močovej; tie by sa presúvali do mozgu a ten vôl by sa zbláznil.“2

V bio-dynamickom poľnohospodárstve, ktoré vzniklo na základe Steinerových duchovno-vedeckých poznatkov je kŕmenie bylinožravcov mäsom od začiatku zakázané. Nemuseli sme teda čakať na to, až táto choroba (BSE) skutočne vznikne, až sa stane „merateľnou biologickou realitou“ – ale mohli sme to vedieť a vyhnúť sa tomu dopredu, len na základe poznatkov duchovnej vedy!

Keď niekto spreneverí miliardu libier, alebo aj oveľa menej – či to nie je zločin, za ktorý pôjde do väzenia? A keď niekto zosmiešňuje, bagatelizuje duchovnú vedu, a okráda tak ľudstvo o poznatky, ktoré by mu pomohli predísť veľkým katastrofám, či to nie je tiež zločin?“3

 

2.

Príklad z kozmogónie:

 

„Pri vzniku slnečnej sústavy tvoril Saturn jej vonkajšiu hranicu. Moderný planetologický výskum túto skutočnosť nadávno potvrdil: »Ako vznikli Urán a Neptún? Tieto dve planéty planetológov už oddávna dráždia. Podľa doterajších modelov ani jedna nemala vzniknúť, aspoň nie na miestach, kde sa v súčasnosti nachádzajú. Na ich obežných dráhach by vznik takýchto obrích planét trval dlhšie, ako vznik slnečnej sústavy«.6

Rudolf Steiner už v roku 1912 v prednáškovom cykle »Duchovné bytosti v nebeských telesách a prírodných ríšach«5 upozornil na to, že Urán a Neptún prileteli na svoje obežné dráhy až neskôr. (…) Astronómovia by mali pocítiť skôr skromnosť a pokoru pred takýmito poznatkami duchovnej vedy, ktorá už dávno učí o tajomstvách kozmu, na ktoré oni teraz prichádzajú prostredníctvom najmodernejších počítačových modelov a nákladných vesmírnych teleskopov (…).“4, s.624-625

 

3.

Príklad z výskumu pamäte:

 

„Americký biológ Karl Pribram pokračoval v dlhoročnom úsilí svojho kolegu Karla Lashleyho identifikovať pamäťové stopy v mozgu. Opice a krysy najprv trénovali zapamätať si nejakú novú informáciu. Potom boli odstránené tie časti mozgu, o ktorých sa predpokladalo, že je v nich uložená pamäťová stopa. To spôsobilo síce stratu pamäti, ale len dočasnú. Stará pamäťová informácia sa po niekoľkých týždňoch do mozgu odkiaľsi znova „nakopírovala“ a pamäťový výkon opíc zostal nezmenšený. Zvieratám boli postupne vyoperovávané všetky možné časti mozgu, ale pamäť sa nepodarilo odstrániť so žiadnou z nich. To viedlo k paradoxnému záveru, že pamäť sa nachádza všade, ale nikde konkrétne; je potenciálne prístupná každej jednej bunke mozgu, ale odstránením žiadnej časti mozgu sa pamäť nezmenší.9 Pribramova teória „holografického mozgu“ dokazuje dávno pred ním sformulovaný poznatok duchovnej vedy, že pamäť vôbec nie je uložená v bunkách fyzického tela, ale v tele éterickom.10

Stále viac pokusov nasvedčuje tomu, že skutočne jestvujú takéto nadzmyslové sily alebo štruktúry, ktoré z vyššej roviny regulujú dianie v hmotnej prírode tak, že ovplyvňujú nesmierne jemné, ale rozhodujúce procesy. Popper a Eccles nepriamo dokázali, že mozgové deje sú riadené z nejakého nehmotného, nadzmyslového centra („duše“), ktoré vplýva na priepustnosť synapsií.8“4, s.625

„Jedna cesta, ako prekonať deistickú predstavu uzavretého stvorenia sa začala črtať pred vyše tridsiatimi rokmi. Meteorológ a matematik Lorenz riešil problém dlhodobej prognózy počasia. Prišlo sa na to, že dynamika klimatických systémov sa síce dá vtesnať do matematických rovníc, ale tieto rovnice sú nesmierne citlivé na neuveriteľne malé zmeny vstupných údajov. Napríklad »stačilo zmeniť teplotu o milióntinu stupňa a dlhodobá prognóza sa radikálne zmenila. Takúto zmenu teploty je však schopný vyvolať malý motýlik tým, že mávne krídelkom, preto sa nemusíme diviť okrídlenej vete, ktorá v tejto súvislosti vznikla – známy „efekt motýlích krídiel“: „Stačí, keď nad oceánom zamáva motýlik krídelkom, a zmení sa počasie v celej Európe“. Potom sa ukázalo, že nielen počasie, ale v podstate všetky reálne prírodné systémy pracujú podobne, t.j. že to, čo sa v nich vyprodukuje v rámci platných prírodných zákonov, je nesmierne citlivé na malé vplyvy (tzv. fluktuácie)«.7 Zrodila sa matematická teória chaosu. Táto predstavuje vlastne technickú možnosť, ako by nejaká vyššia sila alebo inteligencia mohla ovplyvňovať dianie v prírode bez toho, že by musela porušiť známe fyzikálne zákony. Keď povedzme nejaký kmeňový šaman alebo modliaci sa kresťan prosí o dážď, nemusí prosiť o stvorenie vodných kvapiek z ničoho, ale napríklad len o to, aby táto sila vnukla motýlikovi nad oceánom zamávnutie krídelkom, ktoré vnúti vznikajúcemu klimatickému frontu smer pohybu orientovaný na vysušený región.“4, s.624

 

 

 

Uvítame vaše návrhy, tipy, články, upozornenia, odkazy, preklady, citáty a pod. – skrátka spoluprácu najrôznejšieho druhu na tejto téme. Ozvite sa nám…

 

Všeobecnejšie možnosti pomoci a spolupráce, tzn. aj v iných aktivitách Hnutia Bdelosť: napr. pomoc s časopisom, pomoc bezdomovcom a pod.