Ako v každej dobe, aj v našej jestvuje vo svete mnoho zla, a sú aspoň dva vážne dôvody, prečo sa oň zaujímať:

a) aby sme na ňom nemali podiel, aby sme k nemu neprispievali ani nevedome;

b) aby sme vedeli pomáhať utláčaným, ukrivdeným, klamaným...

Prinajmenšom do tej miery, do akej aktívne vstupujeme do života spoločnosti, zúčastňujeme sa na hospodárskych a politických dejoch, svojimi silami sa na nich podieľame a rôznymi prostriedkami k nim prispievame, prinajmenšom do tej miery sme aj povinní skúmať morálnu nezávadnosť týchto dejov a ich dopady na druhých.

Už sv. Pavol volá ku kresťanom: "... nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte... (...) Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! ... A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte..." (Ef 5.11, 2 Kor 6.14,17).

Tieto veci sú prirodzenou požiadavkou už aj základnej etiky, a sú v základoch toho, čomu sa už oddávna hovorí jednoducho statočnosť – nekolaborovať so zlom, nemať zisk na úkor druhých... ani sprostredkovane. Predpokladá to však zaujímať sa o širšie súvislosti vecí, do ktorých vstupujeme, na ktorých sa podieľame. Bezduchá stádovitosť nemôže viesť k dobrému. Ostáva teda bdelosť a stále vedomejšia účasť na dejoch, ktorých sa zúčastňujeme.

Tento zoznam pripravovaných tém je zatiaľ neúplný. Mal by poskytnúť základný obraz, o aké oblasti sa jedná. Postupne bude ďalej dopracovávaný:

Obhajoba pravdy

Materialistický útlak

Zneužité masmédiá

Indoktrinácia pseudodarwinizmom

Tunelovanie pojmov

Pseudovedecká propaganda

Podetinšťovanie populácie

Fašizmus

Kresťanská sústava včasnej výstrahy

Veľmi mladí ľudia

Verejná duševná hygiena

Premeny zla v čase.

Štát a svetonázor. Svetonázorová sloboda alebo útlak?

Materialistický svetonázor v základoch vzdelávacej sústavy. Právo na nematerialistické školstvo.

... a ďalšie.

Nepravda, lož, klamstvo, zavádzanie, mystifikácia, demagógia a pod. sa v našej dobe masmédií stávajú vážnou spoločenskou a kultúrnou hrozbou. Postavme sa jej včas, aby škody a utrpenia tým spôsobené boli čo najmenšie, aby Pravda našla svoju obhajobu vo svete. (Pripravujeme...)

Tento fenomén ilustrujme skutočnou udalosťou. Nedávno boli účastníci jedného seminára o paleontológii vyzvaní prednášajúcim, aby poukladali zo desať modelov lebiek v takom poradí, ako si myslia, že nasledovali v čase. Prihlásili sa traja dobrovoľníci a spoločnými silami poukladali atrapy lebiek podľa svojho najlepšieho vedomia a vedomostí – no celkom zle, úplne v inom poradí, než to zodpovedá zistenému datovaniu týchto nálezov. Takúto skúsenosť mal prednášajúci aj z ďalších svojich podobných seminárov. Svedčí to o tom, že naše školstvo, ale aj médiá vytvárajú v populácii predstavu o vývoji, ktorá nezodpovedá skutočným nálezom. (Viac)

Zhrnutie: Fašizmus nebol porazený na konci II. svetovej vojny, len jeho svetové centrum sa presunulo inam. Vzdal sa "sprofanovaných" vonkajších znakov, ale svoju podstatu si ponechal. Pôsobí nerozpoznaný práve preto, lebo väčšina ľudí verí, že jeho podstatou sú hákové kríže, hnedé košele, pochodovanie a heilovanie. A veria tiež, že ak budú potierané tieto prejavy, zmizne spolu s nimi aj fašizmus. Ale to nie je pravda, ak by to tak bolo, bol by fašizmus neškodný ako mažoretky. Skutočný fašizmus pôsobí vo svete bez týchto nepodstatných znakov, ale to, čo je na ňom naozaj nebezpečné, to si ponechal! (Pripravujeme...)

Premeny zla v čase a rozpoznávanie jeho nastupujúcich podôb.
Spoločenská etikoprevencia.

Snažíme sa – materialistická veda a spoločnosť – naučiť sa predpovedať alebo aspoň hneď v začiatkoch odhaliť živelné pohromy a prírodné katastrofy – suchá, víchrice, zemetrasenia, výbuchy sopiek, prílivové vlny tsunami, epidémie atď.... Podobne vydávame množstvá peňazí aj na vojenské výstražné sústavy, na družice, radary, podmorské mikrofóny, aby sme včas zachytili nepriateľské rakety, lietadlá, ponorky… Inštalujeme autoalarmy, v počítačoch protivírové programy... A to nám stačí, aby sme mali pocit bezpečia a bdelosti. Ale predpovedať alebo aspoň zavčasu odhaliť mravné pohromy a útoky Zlého, o to sa nesnažíme, alebo len v nedostatočnej miere, takže nás a našu spoločnosť potom – už na pokročilom stupni – zastihujú a zasahujú nepripravených.

Čo je pre kresťana dôležitejšie? Telo alebo duša? O čo by mal viac dbať a ochraňovať to? V ktorej oblasti by mal byť predovšetkým bdelý? Vari by sme – ako kresťania – nemali mať „výstražné a monitorovacie sústavy“ v prvom rade proti útokom zla, vrátane jeho novonastupujúcich podôb? Kde sú takéto sústavy? Prečo ich vedome nebudujeme? Už aj sv. apoštol Peter vyzýva: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu…“ (1 Pt 5.8-9).

Tento druh bdelosti by sme mohli nazvať aj spoločenskou etikoprevenciou – ktorá je omnoho jemnejším a inteligentnejším riešením, než len dodatočná spoločenská etikoterapia – odstraňovanie následkov šarapatenia už rozvinutého zla v spoločnosti...

Kresťanská (duchovná) sústava včasnej výstrahy predpokladá zohľadnenie premien časov a podôb zla v nich, rozpoznávanie nových podôb zla, bdelosť. Spisovateľ môže byť svedomím národa – skúsenosť napr. v ČR počas komunistickej totality. Ľudstvo sa mení, vyvíja. Nejeden jednotlivec a aj spoločnosť ako celok už dozrieva k tejto úlohe: „V poznaní tejto životnej nutnosti spočíva výzva, aby sa (...) podieľal na bdelom pozorovaní znamení svojej doby. Vo svetovom vývoji se stále všeličo deje! A človeku, zvlášť človeku nášho veku pripadá úloha dôjsť k skutočnému porozumeniu toho, čo sa deje vo svetovom vývoji, do ktorého bol sám postavený.

Čo sa týka jednotlivého človeka, každý vie, že sa musí brať zreteľ na jeho vývoj, nie iba na vonkajšie udalosti okolo neho. Uvážte to len v celkom hrubom rámci: k vonkajším, viditeľným dejom dochádza vo svete okolo ľudí, ktorí majú napr. päť, desať, dvadsať, tridsať, päťdesiat či sedemdesiat rokov. Žiadny rozumný človek však predsa nebude žiadať, aby k týmto skutočnostiam zaujímal rovnaké stanovisko päťročný, desaťročný, dvadsaťročný, päťdesiatročný či sedemdesiatročný. Ako sa ľudia majú správať k vonkajšiemu okoliu, to sa dá určiť len s prihliadnutím k stupňu ich vývoja. Ak sa jedná o jednotlivého človeka, prisvedčí tomu každý. Ale tak ako každý jednotlivý človek podlieha celkom určitému vývoju, ako v sebe chová iný druh síl vo svojom detskom veku, uprostred svojho života alebo ako starec, tak má aj ľudstvo behom svojho vývoja stále iné a iné sily. Ak človek nedbá na to, že ľudstvo je vo svojej podstate v 20. storočí iné, než aké bolo v 15. storočí alebo dokonca v dobe mystéria na Golgote či pred ním, prechádza svetovým vývojom takpovediac ako spiaca bytosť. Že si ľudia nechcú povšimnúť to, čo som práve popísal, patrí k najväčším nedostatkom, bludom a zmätkom práve našej doby. Ľudia si totiž mysla, že možno hovoriť o človeku alebo o ľudstve všeobecne abstraktne a že nie je treba vedieť, že ľudstvo podlieha vývoju.“

Vyššiemu, pokročilejšiemu stavu človeka a ľudstva zodpovedajú aj vyššie požiadavky a nároky kladené naň z duchovného sveta – aj čo sa týka aktívneho prístupu k odhaľovaniu nových, nastupujúcich foriem zla.

Mohli by sme povedať, že aj Hnutie Bdelosť a časopis Listy Bdelosť chcú byť súčasťou takejto „kresťanskej sústavy včasnej výstrahy“ a prispieť svojím dielom k jej vybudovaniu a fungovaniu.

Čo to obnáša? Zber údajov, ich triedenie a vyhodnocovanie, navrhovanie odoziev... (Pripravujeme...)

Literatúra.

Emil Páleš: Etické implikácie výskumu v umelej inteligencii   pdf, 211 KB

Antoine de Saint-Exupéry: Dráma baobabov   pdf, 330 KB

Svetlo volá   pdf, 210 KB